Anjelská.sk: novinky dne (1.11.2011)

Satisfakcia 1.11.2011

Je kriedou do piesku napísané slovo LÁSKA. Pre všetkých, ktorí neveria a nechápu jej váhu, je len imaginárnou hrou slov neustále opakovaných človeku, ktorý zostáva stále na jednom bode, na jednom mieste, neuvedomujúc si že všetko čo bolo doteraz povedané a napísané má svoj skrytý význam. Že nikto z tých, ktorí sú na Zem vyslaní sem neprišli len tak...pozrieť sa, nakuknúť ako Vaša Zem vyzerá a ako sa človek má.  Na to je ich domov, ich planéta, príliš vzdialená. Neprišli sa len zabávať a hrať ping-pong medzi Vami. Svojich a Vašich sŕdc. Strávili veľa času vysvetľovaním lásky, zatiaľ čo bežal ich život. A Ty, človek neveriaci si sa stále len hral a neuvažoval nad slovami. Odmietajúci, nechápajúci, nesnažiaci sa uvedomiť si, že všetko má svoj dôvod a nie je len náhodou, že prijímaš toľko správ správnou radou univerza. Že to čo sa deje nie je len tak.

Je mnoho tých, ktorých kozmos roztrúsil ako kvapky svetla po celej Zemi a dal im úlohu pomáhať. Vtesnať sa do role človeka, jeho tela, aby pochopil čo je to Zem a jej tretia dimenzia. A veľakrát plakal, padal na kolená, pretože Váš svet ho odmietal neuvedomujúc si múdrosť, ktorú svetu prináša. Že sa aj smial ? Áno, pretože mnohokrát bol smiech jedinou záchranou v existencii Vášho vedomia. Smiech, ktorý hral farbami dúhy, očisťoval, prinášal úľavu a kúsok šťastia a hojil bolestivé pády Vášho spôsobu života. Zakopával o Vaše prahy vedomia, aby ho otvoril a vlial doň lásku. On plakal...Ty si sa smial. On dúfal...Ty si odmietal. Tak ako v mnohom odmietaš ďalej. Ty, ktorý neveríš a za všetkým čo je Ti dané, povedané, ukázané, vidíš len halucinácie, výmysly a klam.

Už sa nám nechce Ťa presviedčať, človek neveriaci. Už nemusíme. Už vstupujeme bránou načasovaného času, ktorá spája s časom novým len tých, ktorí vedia, že prichádza. Ale naša láska je tak veľká, že sa snažíme do poslednej chvíle si overiť, či konečne aspoň tušíš čo sa deje. Že obloha sa otvára, aby privítala svetlo. To svetlo, ktorému si sa vysmieval. Nemusíš nič hovoriť....nič zdôrazňovať - stačí, keď pochopíš o čom je láska. O splývaní s časom, ..o čistom kryštály, .. o šťastí, radosti, vzájomnom objatí nielen dotykom fyzickým, ale lúčmi svojho srdca. O načrení do knihy múdrosti. Na stránky životov - opakujúc si ešte chvíle, ktoré si zabudol a sú pre Teba dôležité. Opakujúc si čas, ktorý bol a už zatvára za sebou vrátka. Formulkou "Ja som."

Nič sa nedeje bezdôvodne. I slová a vety, ktoré sa mnohokrát opakovali neboli písané len tak. Aj keď Ťa už často nudili. Všetko malo svoj význam. Lebo si stále nechápal, nevedel nájsť cestu do zajtrajška pre Teba dôležitú. Hral si sa, hra,l na piesku Tvojho sveta a ukazoval neustále svoju hmotnú tvár. Aby si dokázal,že len Tvoja pravda je pravdou. Zosmiešňoval si, strieľal do seba navzájom, ubližoval a preklínal. Koho ? Sám seba. Lebo len Ty si tvorcom svojho sveta polarít. Na Tebe všetko záležalo. Na Tvojom rozhodnutí..či a ako chceš ďalej žiť. Že je obloha plná hviezd Ťa nezaujíma. Informácie, že za planétami sa "skrýva" iná tvár sa Ti zdalo vymyslené. Že Zem, matka Gaia, cíti každú Tvoju myšlienku i pohyb....si zanedbával. Že máš srdce si vedel....ale len hmotné.

Toto všetko si mal šancu pochopiť. Predvčerom, včera, predtým ako prebiehal proces očisťovania a plnými dúškami si mohol zo všetkých strán čerpať pravdu. A teraz ? Keď sa už všetko mení...by si chcel...čo ? Ísť, či zostať stáť a pozerať sa opäť len tak na Zem ?  

Nie, môj milý, teraz je čas sa rozhodnúť. A vrátiť sa do svojho vybraného času žitia. Každý svojím spôsobom. Čas nepočká a náhli sa ďalej. Je ako vlak života. Zastane, nastúpiš, vystúpiš a ideš ďalej do svojej stanice snov. Do vysneného nového miesta Tvojich ďalších životov.

Už čakáš pri zábradlí opretý túžbou, už nazeráš či ho v zákrute uvidíš, blížiaceho sa k Tebe, človek. Má farebné vozne podľa hladiny Tvojho srdca. Ktorý si vyberieš - je na Tebe. Či modrý, ružový, smaragdový, žltý,... Sám vieš, ktorý Ťa láka a niečo Ti hovorí. Si pripravený ? Tak nastúp. Lebo má len chvíľu času. A načo ten kufor, tú tašku, to zlato, ktoré sa na Tebe ligoce ?  Tie peniaze padajúce Ti z vrecka ? To všetko si mal ? A bol si šťastný ? Nechaj to tak a poď len sám, len Ty so svojím srdcom. A blízkych či môžeš vziať so sebou ? Áno, ak budú chcieť. Farbu im nevyberaj, sami si ju zvolia. A neboj sa, keď vystúpite, budete všetci opäť spolu. Kam dohliadnete, dovidíte na svoj nový svet. A čo tí ostatní, ktorí zostávajú a vlak nevidia ?  Nič to, príde ďalší a budete neskôr spolu. 

Každý si teraz hľadá svoj vlastný prístav. Rýchlym poskladaním do srdca - všetkého čo na svoju cestu potrebujú. Či jin, alebo jang Vášho sveta. Každý odchádza svojím smerom polarít. Je to rýchlosť, ktorá Vás núti ukončiť neukončené, zapnúť zips, dočistiť rany. Liečbou sveta, tesne pred príchodom svetla.

S láskou Féva

Ilona Pálušová

Odkaz je možné v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť nekomerčným spôsobom, len za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk